reklama

Tajné hlasovanie – právo či povinnosť?

Nedávne voľby generálneho prokurátora priniesli zaujímavú a podľa vyvolaných reakcií v odbornej i laickej verejnosti spornú otázku. Je tajnosť hlasovania zákonnou povinnosťou alebo je možné sa od nej odchýliť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Voľby ako jeden zo základných demokratických inštitútov na personálne obsadzovanie funkcií sú komplexným procesom zahŕňajúcim v závislosti od typu viacero jednotlivých úkonov ako ich vyhlásenie, navrhovanie kandidátov, predvolebná kampaň, hlasovanie, vznik mandátu a niekedy aj súdny prieskum. Je preto správnejšie, keď sa prívlastok „tajný" viaže len k samotnému aktu hlasovania, pretože iné časti volebného procesu tajné nie sú (napríklad vyhlásenie volieb, v prípade voľby generálne prokurátora aj prerokovanie a schválenie stanoviska ku kandidátom Ústavnoprávnym výborom[1] NR SR či iné).[2]Na otázku tajnosti hlasovania vo všeobecnosti či konkrétne pri voľbe generálneho prokurátora môžeme nazerať ako z hľadiska právne-filozofického tak aj právne-pozitivistického -čiže platného znenia zákona.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Národná rada Slovenskej republiky má okrem iného najmä zákonodarnú a kreačnú právomoc, ktoré by sme mohli nazvať aj ako vecná (pretože ňou rozhoduje o veci - zákone) a personálna (pretože rozhoduje o osobnom obsadení konkrétneho úradu či funkcie). Ako si môžeme všimnúť je pri vecnej pôsobnosti hlasovanie väčšinou verejné, aby občan mohol porovnať volebné programy so skutočným správaním sa poslancov a pri personálnej skôr tajné, aby zvolený kandidát mal čo najväčšiu nezávislosť (ak je k výkonu toho úradu požadovaná).

Tajnosť hlasovania, ktorá je základným predpokladom slobodnej voľby, znamená, že nie je možné spoľahlivo zistiť, ako konkrétny subjekt hlasoval. Samozrejme, verejné vyhlásenie o tom, kto koho volil porušenie tajnosti nie je, pretože je nemožné overiť si pravdivosť tohto tvrdenia. Nafotenie hlasovacieho lístka spolu s poslaneckým preukazom, ale takýmto porušením jednoznačne je. Otázkou teda ešte ostáva, či tajnosť hlasovania je subjektívne právo každého poslanca alebo je to nezmeniteľná vlastnosť samotného hlasovania, z čoho pre všetkých vyplýva povinnosť ju dodržať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri tejto odpovedi nám pomôže dôkaz sporom. Predpokladajme, že tajnosť je subjektívnym právom poslanca, ktoré môže, ale aj nemusí využiť. Čiže ten, kto by na neho robil nátlak si síce nevie jeho voľbu overiť, ale ak on toto právo využije, je to spoľahlivým dôkazom, že sa rozhodol inak, ako mu bolo (zo straníckej centrály?) prikázané. A teda mu nie je umožnené sa slobodne a tajne rozhodnúť, čo je spor.

V prospech povinnosti hovorí aj jeden argument ad absurdum. Ak by sa náhodou zo 150 poslancov 149 rozhodlo „právo" tajnosti nevyužiť, tak tomu poslednému by bolo toto právo porušené, pretože by sa dalo na základe informácii o voľbe ostatných a celkových výsledkov ľahko zistiť, ako ten 150-ty hlasoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Voľbu generálneho prokurátora regulujú § 123 - § 125 rokovacieho poriadku NR SR. Toho vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh NR SR. Podľa § 123 ods. 3 rokovacieho poriadku NR SR je navrhnutý kandidát, „ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov." Keďže verejnoprávna úprava je zo svojej podstaty kogentná, čiže nie je možné sa od zákonného textu na základe vlastnej vôle odchýliť, pokiaľ to nie je explicitne stanovené, je podľa môjho názoru tajnosť tohto hlasovania zákonnou povinnosťou, ktorú musia všetci, a poslanci najviac, dodržiavať. Preto bola nedávna voľba GP nezákonná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie som si ale istý, či ponúka náš právny poriadok nejakú možnosť nápravy, napr. takúto voľbu zrušiť. Jednou z možností by bolo rozhodnutie prezidenta takéhoto navrhnutého kandidáta nevymenovať. Či má takúto právomoc alebo ho podľa Ústavy vymenovať musí, je už ďalšia vec, ale podľa mňa má v uvedenom prípade nezákonnej voľby právo vymenovanie odoprieť. Ak by to ale prezident neurobil, bola by to otázka zložitejšia. Podľa môjho názoru Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať zákonnosť tejto voľby, čo sa môže zdať ako medzera v práve, ale vyplniť ju analogiou iuris by bolo neprípustné, pretože základným princípom fungovania verejnej správy je, že orgán verejnej moci má len také právomoci, ktoré mu výslovne zveruje zákon. Asi poslednou šancou by bolo subsumovať rozhodnutie prezidenta republiky pod všeobecne záväzné nariadenie ústredného orgánu štátnej správy podľa čl. 125 ods. 1, písm. b) Ústavy a argumentovať, že toto rozhodnutie bolo nezákonné, pretože navrhnutý kandidát nebol spôsobilý, keďže nesplnil zákonné predpoklady, pretože zvolený NEBOL, lebo voľba bola nezákonná. Čo sa týka využitia inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy, čo avizoval predseda Smeru R. Fico, myslím si, že taká sťažnosť by bola odmietnutá, pretože si neviem predstaviť aké základné právo alebo sloboda bola konkrétnej fyzickej či právnickej osobe porušená.

[1] viď §123 ods. 1, veta tretia zák.č. 350/1996 Z.z., o rokovaciom poriadku NR SR: „Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady."

[2] viď napr. čl. 30 ods. 3 Ústavy SR

Juraj Juhás

Juraj Juhás

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Niekedy je menej viac! Zoznam autorových rubrík:  PolitikaHistóriaŠportNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu