Slovenské Mykény

V roku 2008 sa začína už 31. sezóna na archeologických vykopávkach osady a pohrebiska otomanskej kultúry v Nižnej Myšli. Archeologický ústav SAV Nitra pobočka Košice pod vedením PhDr. Ladislava Olexu za vyše tri desaťročia preskúmal už dve tretiny všetkých hrobov a areál osady. Členom tohto tímu je aj môj spolužiak Ľuboš Sokol, s ktorým sme tejto téme venovali v Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ).Začiatkom druhého tisícročia p.n.l. ľudstvo vstúpilo do novej epochy svojho vývoja. Na scéne dejín sa prvýkrát objavila človekom umelo vytvorená kovová zliatina - bronz. V staršej dobe bronzovej (2000/1800 - 1500/1450 p.n.l.) prenikajú na územie Východoslovenskej nížiny z Potisia a severovýchodného Rumunska noví kolonisti - nositelia otomonskej kultúry, pre ktorých bola typická stavba tellových opevnených hradísk mestského typu na ostrovných návršiach, dunách chránených riečnym meandrom či na temenách kopcov, z ktorých najvýznamnejšie nachádzajúce sa na našom území sú Spišský Štvrtok, Včelínce, Barca a Nižná Myšľa. Už od staršieho paleolitu (40-10 tis. rokov p.n.l.) je možné na tomto mieste (v Nižnej Myšli) periodické osídľovanie, najmä vďaka príjemnej klíme pre ľudí i poľnohospodárstvo a dostatok vody. Krátko po roku 1700 p.n.l si príchodivší vybudovali na vyvýšenine Várhegy (Hradný vrch), nad sútokom riek Hornád, Olšava a Torysa, umne využijúc členitosť terénu, vybudovali dômyselné chránené sídlo, pripomínajúce skôr mesto, opevnené valom. Z južnej a východnej strany bolachránená strmým, praktický neschodným svahom, zo severu a východu satýčila silná fortifikácia, ktorá v oblúku spájala západný a južnýokraj kopca. Opevnenie pozostávalo z priekopy hlbokej ažšesť metrov a hlineného valu. Násyp mal v päte 8 až 10 metrov, bolnavŕšený z hliny a spraše získanej pri hĺbení priekopy.Priekopa,široká vyše 20 a dlhá asi 150 metrov, ústila v strmých, takmerkolmých svahoch kopca. Vo východnom úseku sa nachádzala dreveno-kamennávstupná brán, z ktorej viedlo zrejme drevené premostenie ponad priekopu do areálu s rozmermi 50 x 60 m. V zrubových domoch a blízkom okolí osady, v ktorom sa nachádzali poľnohospodárske usadlosti, mohlo naraz žiť 150-200 ľudí. Po 200 rokoch hospodárskeho rastu a ekonomickej stability, staršia osada už prestala vyhovovať a bola nahradená novou asi desaťkrát väčšou (8 ha). Je pozoruhodné, že napriek piete či strachu z mŕtvych, nové opevnenie vyrástlo na pohrebisku umiestnenom pred hradbami staršej osady (Osada I). Nový val mal hrúbku 8-10 m, výšku 5-6 m a na jeho vrchu sa týčila drevená palisáda. Stálo v nej zhruba 50 domov, ktoré s okolím poňali 300-350 obyvateľov. Na začiatku strednej doby bronzovej dochádza k náhlemu, dosiaľ presne nevysvetlenému, úpadku všetkých európskych kultúr (s výnimkou egejskej oblasti). Po roku 1400 p.n.l otomanská osada z neznámych príčin vyhorela. Priamo v osade (nerátajúc pohrebisko) sa našiel len jeden, aj to veľmi chudobný, bronzový poklad, čo svedčí o možnom dožívaní obyvateľstva. V každom prípade ostáva obrovskou záhadou, čoprinútilo obyvateľov staršej osady porušiť posvätnú a nedotknuteľnú zempohrebiska a vystavať na jeho mieste nove rozsiahlejšie a pevnejšieopevnenie. Aká hrozba podnietila nižnomyšlianskych otomanov porušiť posmrtnýpokoj svojich predkov?O vysokej úrovni vtedajších remeselníkov sú svedčia rôzne úžitkové i umelecké predmety, vyrobené z obsidiánu (kamenné nože, škrabadlá, rydlá, čepele, vrtáky,hroty na šípy), riečnych okruhliakov (sekery, mlaty, sekeromlaty, amulety), tufitu, dreva, kostí, parohov (poľnohospodárske náradie, konský postroj) a kože. Spolu s exportom hotových výrobkov, šperkovzbraní a neskôr aj pracovných pomôcok z Balkánu sa dostredoeurópskeho prostredia šírili aj technické poznatky o spôsobevyhľadávania, exploatovania a spracovania kovonosných rúd. Tunajší kovolejári vyrábali zo zlata a bronzu pre vlastnú spotrebu i vývoz rôzne šperky náramky, záušnice, náušnice, prívesky, ihlice,prstene, koráliky, špirály nášivky), pracovné náradie a pomôcky (sekery, šidlá,ihly, dláta, rydlá, nože, kosáky) a, samozrejme, aj zbrane (dýky, oštepy,sekeromlaty, hroty šípov). S rozvojom tohto remesla sa vyvinula aj výrobafajansových korálikov, ktoré boli akýmsi prototypom sklených perál. Jedným z najdôležitejších nálezísk je kmeňové pohrebisko staršej otomanskej osady I. Prísne konzervatívne pochovávacie reguly sa nikdy nezmenili. Hroby mali obdĺžnikový pôdorys, pomerne ostré rohy,takmer kolmé steny a rovné dná. Slúžili pre jednotlivcov, občas predvojice, veľmi výnimočne pre viacero osôb a rítus sa dôsledne odlišovalpodľa pohlavia. Mŕtvych ukladali v skrčenej polohe tvárou na východ,pričom až na niekoľko výnimiek ležali ženy na ľavom bokuv smere sever - juh a muži na pravom v smere juh- sever. Najväčšiu úlohu vždy zohrávalo symbolickéotočenie tváre smerom k východu slnka. Podľa charakteru milodarov je zrejmé, že väčšia pozornosť bola venovaná príslušníkom vtedajšej nobility, lovcom - bojovníkom, remeselníkom, členom bohatých rodín a šamanom, ktorých ukladali do drevených sarkofágov. O viere v posmtrný život svedčí symbolické otočenie tvárou na východ (k slnku - nemsrteľnosť) a prikladanie potravy a nápojov na posmrtnú cestu. V Nižnej Myšli sa nachádzal významná remeselno-obchodná osada (s poľnohospodárskym zázemím), ktorá ležala na tzv. "jantárovej ceste" smerujúcej od Baltského mora k Egejskému a zrejme aj sprostredkovala obchod s jantárom. Vo svojej dobe bola dôstojným partnerom (alebokonkurentom?) osád egejskej oblasti - mykénskej civilizácie. Pri Nižnej Myšli sa v dobe bronzovejnachádzalo jedno z najvýznamnejších európsky centier svojho času, ktoré zatými gréckymi Mykénami zaostávalo azda len neznalosťou písma a vďaka svojmu celkovému vzhľadu,impozantnému dojmu a hospodárskej i kultovej dôležitosti ju môžme právom nazvať slovenské Mykény.